Možno sa vám to bude zdať trúfalé alebo paradoxné, ale budem k vám úprimná – pravda je pre mňa zásadná hodnota.

Ako kandidátka na županku BSK vo svojich 37 rokoch som sa vždy snažila pristupovať k voľbám zodpovedne, no nikdy som nedokázala dať svoj hlas niekomu len preto, že bol „menším zlom“. A chcem vám vysvetliť, prečo.



​​DEMOKRACIA BEZ DÔVERY?


Voľby vnímam ako vážny záväzok voči sebe aj spoločnosti. Nie ako taktiku, nie ako výber z núdze, ale ako vyjadrenie dôvery. A práve dôvera je to, čo mi v politike dlhodobo chýbalo. Často som mala pocit, že sa od voličov očakáva, aby si vyberali nie víziu, hodnoty a charakter, ale mieru škody, ktorú sú ochotní tolerovať. Ako sa medzi ľuďmi často hovorí: „Vyber si menšie zlo.“

Som presvedčená, že naše nastavenie – ľudí i celej spoločnosti – je niekde pokrivené, keď k voľbám pristupujeme len z pohľadu „menšieho či väčšieho zla“. Samozrejme, česť výnimkám.

Tu je jednoduchý príklad, ako uvažujem ja: keď si kupujem byt, chcem ho s víziou – dobre v ňom žiť, spokojne, radostne, blízko zelene, s dobrými susedmi. Nekupujem ho s myšlienkou: „No, ten Pentagon nie je až taký hrozný… a nevadí, keď je ten Slovnaft tak blízko iba cez cestu.“

Je princíp takéhoto výberu domova správny? A môžeme robiť tak zásadné kompromisy v niečom, čo je pre nás dôležité?

A ako je to s politikou?



MENŠIE ZLO JE VŽDY IBA ZLOM


Toto bol môj vnútorný postoj odkedy som začala vnímať politiku vedome a zodpovedne. Často som ju videla ako priestor plný hluku, kde je málo skutočného počúvania. Miesto, kde neraz prevládajú egá, kauzy a silné vyhlásenia nad empatiou, charakterom a reálne urobenou prácou pre ľudí a verejný záujem.

Preto som sa nikdy nevedela stotožniť s myšlienkou voliť niekoho len preto, že sa zdal byť „menším zlom“. Svoj hlas som vždy chcela dať človeku, ktorému môžem dôverovať a za ktorým vidím konkrétne skutky. Pre mňa je tento akt príliš dôležitý a zodpovedný na to, aby bol len taktickým rozhodnutím z núdze.

Možno niekto namietne, že nevoliť „menšie zlo“ znamená riskovať víťazstvo toho väčšieho. Tento argument som počula mnohokrát. Napriek tomu verím, že skutočná zmena neprichádza z rezignácie na hodnoty, ale z trpezlivého hľadania a podpory toho, čo považujeme za naozaj správne.



SKUTOČNÁ ZMENA NEPRÍDE KRIKOM Z VEĽKÝCH PÓDIÍ


Svet sa dynamicky mení, čo sme za posledné roky jasne pocítili. Postretli nás extrémne udalosti a náročné situácie, ktoré zasiahli naše zdravie, bezpečie, financie aj osobné hranice. Neboli to jednoduché strety so životom.

Vo všetkom však môžeme nájsť kúsok dobra – a tak na život aj ja nahliadam.

Po týchto zásadných zmenách naprieč spoločnosťou má mnoho z nás neochvejný pocit, že smer, ktorým sa politika a spoločnosť dlhodobo uberajú, sa musí zásadne zmeniť.

A aby sa to stalo, musíme začať sami od seba.



SKUTOČNÁ TRANSFORMÁCIA SVETA A POLITIKY NEMÔŽE PRÍSŤ ZHORA


Verím, že skutočná zmena nepríde z veľkých pódií so „silnými“ slovami. Musí začať návratom k ľudskosti – k empatii, schopnosti vnímať jeden druhého a k zodpovednosti za to, ako sa rozhodujeme a koho sa naše rozhodnutia dotýkajú.

Som žena, som matka, som občianka tejto krajiny. A práve z týchto rolí cítim, že už nechcem len sledovať, ako sa verejné veci dejú okolo mňa – akoby cezo mňa a bezo mňa. Postupne som dozrela k tomu, že sama chcem byť tou zmenou, ktorú by som chcela vidieť vo svete.

Skutočná zmena začína odspodu – od ľudí, od každého z nás. Nie od dokonalých riešení na papieri, ale od jednoduchých otázok, ktoré si kladieme v každodennom živote:

Je toto rozhodnutie fér? Je to dobré pre ľudí? Je to správne a prospešné pre deti, ktoré prídu po nás?



CHCEM VRÁTIŤ DO POLITIKY KONTAKT S REALITOU


Určite netúžim po kariére, žiadnych funkciách ani drahých limuzínach. Po čom však túžim, je vrátiť do politiky pokoru k životu a úctu k ľuďom – aby sa v nej obnovil kontakt s realitou obyčajného života.

Ako matka viem, čo znamená riešiť školu, chorobu či zdravie detí, zvládať neistotu, stres a obavy o budúcnosť. Ako žena viem, aké je to stáť v systéme, ktorý často nepočítá s empatiou a podporou, ale s výkonom a „šírkou ramien“.

Práve preto verím, že ženy sú pri tejto transformačnej zmene kľúčové. Nie preto, že by boli lepšie než muži, ale preto, že prirodzene prinášajú do rozhodovania cit pre súvislosti, starostlivosť, dlhodobý pohľad a zodpovednosť.

Ženy vedia spájať, počúvať a myslieť na budúcnosť – nie len na najbližší zisk alebo titulok.



POLITIKA NEMUSÍ BYŤ BOJ - MÁ BYŤ SLUŽBOU


Politika môže byť priestorom, kde sa stretáva odbornosť s ľudskosťou, líderstvo so správnymi hodnotami a úprimným dialógom.

Verím, že návrat k pravde, ľudskosti a empatii nie je slabosťou, ale silou. A ak má Slovensko – vrátane nášho Bratislavského kraja – zmeniť smer, musí sa to začať presne tam, kde žijeme svoje každodenné životy.

Rozhodla som sa vstúpiť do politiky, pretože verím, že zmena je možná. Nie preto, aby začala „tam hore“, ale preto, že začína v nás.

P.S. Ak aj vy uvítate zmenu a chcete aj niečo pre to urobiť, pridajte sa k nám 🙂